Mnohí sa v odhadoch mýlia do takej miery, že odpovede učiteľov, novinárov, bankárov alebo aj laureátov Nobelovej ceny by dosiahli horšie výsledky ako úplne náhodné odpovede šimpanzov. Rozprávanie o desiatich inštinktoch, ktoré ovplyvňujú náš pohľad na svet. Od tendencie rozdeľovať svet na dva tábory (zvyčajne na my a oni), cez spôsob, ako vnímame správy z médií, až po to, ako vnímame pokrok (sme presvedčení, že svet speje k horšiemu).
Moc faktov chce zmeniť náš spôsob vnímania sveta a vo svetle pravdivých faktov nás naučí reagovať na krízy a výzvy budúcnosti.

klášter

História zadnými dverami..
Ponúka iný spôsob exkurzie do minulosti. Ide o unikátny projekt, v ktorom našlo miesto viac ako päťdesiat slovenských historikov. Chcú komunikovať s čitateľom tak, aby ho neotrávili suchárskymi témami, striktne vedeckým štýlom alebo ideológiou. Rozprávanie príbehov oslobodzuje históriu, dáva jej farbu, chuť a vôňu. Príbehy z histórie sú nezriedka vzrušujúce a dobrodružné. A vôbec nemusí ísť iba o špionážne aféry, milostné pletky alebo utajované zločiny.

kompas

Časový záber „nezvyčajných príbehov“ je široký..
Začína v čase germánskych vpádov na územie Rímskej ríše v 5. storočí a končí až Jakešovým trápnym prejavom v roku 1989. Epizódy sú tematicky utriedené. Venujú sa menej vážnej tvári zákonníkov a kroník. Skúmajú iróniu a satiru v službách politiky. Iné rozprávajú o ľudských (a neľudských) tvárach politikov alebo trapasoch, ktoré pohli dejinami. Každá doba mala svoj „lifestyle“. Je zaujímavé čítať o stredovekých rituáloch, výchove uhorských šľachticov, márnom boji s alkoholom v čase medzivojnového Slovenska, nespokojných návštevníkoch slovenských kúpeľov alebo o trampotách prvých motoristov. Všetko tu už bol – nedisciplinovaní a opití vodiči, hulákanie v letnej aréne aj „potemkinovské dediny“ na oklamanie vzácnych návštev.
Okrem všeobecne známych (Vajanský, Chruščov, Kennedy, Štefánik) si miesto vyslúžili aj menej známe mená. Môžeme sa zoznámiť so štyrmi bojovníčkami – uhorskými ženami zo 16. storočia, najprefíkanejším americkým väzňom vo vietnamskom zajatí alebo legendárnym agentom Gavendom. Dejepis sa poľudšťuje. Tým neprichádza o vážnosť, ale nadobúda atraktivitu. Stáva sa príťažlivejší aj pre tých, ktorí by inak nemali chuť uvažovať nad minulosťou a reflektovať súčasnosť.
Na mieste je otázka, či skutočne vieme, čo robíme. Netreba prehliadať jednoduché a bystré riešenia, ktoré nevyžadujú zložité technológie a máme ich poruke. Múdre mesto nevytvorí sám magistrát, ani korporácie, či aktivisti. Dokážu to len všetci spolu a budú im v tom musieť pomôcť tí najdôležitejší – obyvatelia.

18.5.2019